História mesta

Bratislava má bohatú históriu, ktorá sa datuje na dve tisícročia. Prvé možné osídlenie územia Bratislavy sa datuje už k roku 5000 pred Kristom. V prvom storočí pred Kr. si Kelti postavili opevnené osídlenia v Devíne a Bratislave. Do tohto obdobia spadá i založenie Keltskej mincovne, v ktorej sa razili „biateky“, keltské strieborné mince. Počas prvého až štvrtého storočia po Kr. sa krajina južne od Dunaja dostala pod nadvládu Rimanov. Príchod slovanských kmeňov na toto územie sa datuje v rozmedzí piateho až šiesteho storočia po Kr. V rokoch 623 – 658 prebehlo osídlenie známe ako obdobie Samovej ríše. V 7. – 8.st. sa územie Bratislavy stalo centrom Avarsko - slovanskej ríše, čo je pre históriu Slovenska významným bodom. Slávne dejiny Slovanov sa začali písať v 9. st., kedy vznikla Veľkomoravská ríša. Vtedy sa miesto, na ktorom stojí súčasná dominanta Bratislavy - Bratislavský hrad – stalo vojenským, administratívnym a cirkevným centrom. Písomná zmienka o Bratislave (ako Brezalauspurc) v Salzburgských análoch v spojitosti s bitkou pod hradom medzi Bavormi a starými Maďarmi pochádza z roku 907. V 10. – 11. st. po Kr. sa Bratislavský hrad stáva dôležitou pohraničnou pevnosťou Uhorska, ako aj sídlom župana a kapituly. Od roku 1291 požívala Bratislava rozsiahle mestské privilégiá, ktoré jej udelil kráľ Ondrej II., čím potvrdil jej začlenenie do sústavy slobodných kráľovských miest a súčasne tak položil základy pre rozvoj obchodu a remesiel. Po udelení spomenutých práv nastáva v Bratislave obdobie rozvoja remesiel, vinohradníctva a medzinárodného obchodu. Avšak až do roku 1430 nebolo mestu udelené mincovné právo. To obdržala Bratislava až v roku 1430 od kráľa Žigmunda Luxemburského. Tento kráľ udelil Bratislave i právo užívania erbu a to v roku 1436.Všetky uvedené práva mesta Bratislava potvrdil v roku 1464 uhorský kráľ Matej Krovín Zlatou bulou. Matej Korvín založil i prvú univerzitu na území dnešného Slovenska. Stala sa ňou Academia Istropolitana – 1465. V roku 1536 sa za vlády Habsburgovcov Bratislava stala hlavným mestom Uhorska, snemovým mestom a sídlom centrálnych úradov. Najvýznamnejším faktom však je, že v tomto roku sa Bratislava stala korunovačným mestom uhorských kráľov. Taktiež sídlom arcibiskupa (1543). Obdobie najväčšieho rozvoja mesta predstavuje doba vlády Márie Terézie (1740-1780), kedy sa Bratislava stala najdôležitejším a najväčším mestom celého Slovenska a ekonomicky najvýznamnejším mestom Uhorska. Hrad sa stal reprezentačným kráľovským sídlom a strediskom spoločenského a politického života. V roku 1775 nariadila Mária Terézia zbúrať mestské hradby a brány, zasypať širokú vodnú priekopu, ktorá obkolesovala mesto. Vznikol tak priestor pre ďalšiu výstavbu palácov a na mieste vodnej priekopy vznikla promenáda, na konci ktorej bolo v roku 1776 postavené Mestské divadlo. Stavali sa cirkevné budovy, prestaval a rozšíril sa hrad, vznikli nové ulice, počet obyvateľov sa strojnásobil, konali sa tu zasadania stavovského snemu a pulzoval tu spoločenský a kultúrny život. Novotou v architektonickom rozvoji mesta bola aj stavba letných palácov s okrasnými záhradami na okraji mesta. Vláda syna Márie Terézie, Jozefa II., znamenala pre Bratislavu ústup zo slávy. V roku 1783 prikázal Jozef II presťahovať centrálne úrady do Budína a korunovačné klenoty do Viedne. Bratislava prestala byť hlavným mestom Uhorska, čo vyvolalo masový odchod šľachty z mesta. Začiatok 19. storočia sa niesol v znamení napoleonských vojen. V roku 1805 bol po bitke pri Slavkove uzavretý v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca tzv. Bratislavský mier medzi Francúzskom a Rakúskom, ktorý však netrval dlho, lebo už roku 1809 Napoleonova armáda poškodila mesto delostreleckým ostreľovaním z pravého brehu Dunaja. V roku 1811 vyhorel pre nepozornosť napoleonskej posádky sídliacej na hrade Bratislavský hrad. V 19. storočí stojí za zmienku prvý parník, ktorý sa plavil po Dunaji, konská železnica a prvá električka . Otvorenie prvého mosta cez Dunaj je datované na rok 1891. Bratislavská električková doprava patrí medzi najstaršie v Európe (1895), bola v prevádzke skôr ako vo Viedni alebo Budapešti. Otvorenie prvého mosta cez Dunaj – Starého mosta je datované na rok 1891. 4. marca 1939 sa Bratislava stala hlavným mestom Slovenského štátu a bola hlavným mestom až do roku 1945. Po vzniku Československa bola hlavným mestom republiky Praha a Bratislava plnila úlohu administratívneho a hospodárskeho centra. Od 30. októbra 1969 sa zmluvou o Československej federácii Bratislava stala hlavným mestom Slovenskej socialistickej republiky. Zmluva bola podpísaná na Bratislavskom hrade. 1.1.1993 sa Bratislava stala hlavným mestom samostatnej Slovenskej republiky.