História Slovenska

Prítomnosť obyvateľov na našom území sa datuje do ranej doby kamennej, o čom svedčia mnohé nálezy, ako napr. lebky človeka neandrtálskeho v Gánoviach na východnom Slovensku a pri Šali nad Váhom na juhozápade, alebo Moravianska venuša - ukážka umeleckého diela z paleolitického obdobia.

Krajina bola po dlhú dobu priestorom stretávania rôznych kultúr a odolávala výpadom zo strany Hunov, Avarov, starých Maďarov i germánskych kmeňov. Najstaršími obyvateľmi súčasného územia Slovenskej republiky boli Kelti, už v 1. storočí pred našim letopočtom bolo na území súčasného hlavného mesta Bratislavy keltské oppidum, teda keltské mesto, v ktorom razili mince keltských kniežat Biateca a Nonia. Keltov vystriedali starí Rimania, ktorí budovali na strednom Dunaji opevnený systém Rímskej ríše Limes Romanum.

Pri Bratislave sa nachádzala rímska stanica Gerulata a na skalnom brale Trenčianskeho hradu Rimania zanechali nápis II. pomocnej légie, ktorá tu mala na prelome rokov 179-180 zimný tábor. Počas sťahovania národov prešli cez územie dnešného Slovenska germánske kmene Markomanov a Kvádov, Húni aj Avari a od 5. storočia sa na území Slovenska usídlili prví Slovania. V roku 623-658 vznikol prvý samostatný štátny útvar – Samova ríša, s hlavným mestom Wogastisburg, ktoré sa nachádzalo neďaleko dnešnej Bratislavy. Zjednotením Moravského a Nitrianskeho kniežatstva vznikla Veľkomoravská ríša, založená v roku 833.

Za panovania kniežat Pribinu, Rastislava, Mojmíra a najmä kráľa Svätopluka sa stala významným európskym štátnym útvarom. Najvýznamnejším štátnickým skutkom kniežaťa Rastislava bolo pozvanie učencov Konštantína (Cyril) a Metoda z Konštantínopolu v roku 863. Títo vytvorili prvé staroslovienske písmo – hlaholiku – a preložili do staroslovienčiny bibliu. Veľká Morava zanikla v roku 907, kedy bol knieža Mojmír II porazený maďarskými kmeňmi. Po zániku Veľkomoravskej ríše v roku 907 sa územie Slovenska stalo až do roku 1918 súčasťou Uhorska až do roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Uhorska a spolu sním od 16. storočia súčasťou Habsburskej monarchie. Stredoveké Slovensko bolo vyspelou krajinou. Svedčia o tom početné gotické chrámy, opevnenia, radnice i meštianske domy v bohatých obchodníckych mestách.

Mestá sa riadili právnymi predpismi platnými v západoeurópskych krajinách. Mestá bohatli z vinohradníctva, z medzinárodného obchodu, z baníctva. Zlaté bane v Kremnici patrili dlho medzi najbohatšie v Európe. Kremnické zlaté dukáty sa razia v tamojšej mincovni od roku 1335 dodnes. Vo veľkých množstvá sa ťažilo aj striebro, v 16. -17. storočí slovenská meď ovládala európsky trh. Začiatkom 16. storočia začínajú Uhorsko sužovať vpády Turkov, ktoré vyvrcholia bitkou pri Moháči v roku 1526, kedy porazili Turci uhorské vojská a bol zabitý uhorský kráľ. Na trón zasadajú Habsburgovci a Uhorsko sa stáva súčasťou Habsburskej monarchie. Kvôli strategickej polohe sa stáva hlavným mestom Uhorska namiesto Budapešti v roku 1536 Bratislava.

Bratislava je hlavným mestom až do roku 1783. Takmer na dve a pol storočia sa stáva Bratislava korunovačným mestom. V bratislavskom Dóme svätého Martina korunovali viacerých Habsburgovcov, medzi inými aj Rudolfa II, Máriu Teréziu a Jozefa II. Na počesť týchto korunovácií je na veži Dómu svätého Martina umiestnená zlatá koruna. V Bratislave pravidelne zasadal aj uhorský parlament. 17. storočie je poznamenané povstaniami slovenskej šľachty proti Habsburgovcom v súvislosti s náboženskými zápasmi medzi katolíkmi a evanjelikmi. Najvýznamnejšie povstania boli pod vedením Bočkaja, Betlena a Rákociho. V roku 1740 bola v Bratislave korunovaná Mária Terézia. Za vlády tejto panovníčky sa stala Bratislava strediskom spoločenského a politického života. Mnoho hospodárskych a sociálnych reforiem Márie Terézie (1740-1780) a jej syna Jozefa II. uľahčilo postavenie roľníkov, mešťanov, odstránilo najtvrdšie podoby diskriminácie protestantov, školské reformy napomohli vzdelávaniu. Od konca 18. storočia vznikajú prvé manufaktúry, rozvíja sa najmä železiarsky priemysel.

 Modernizácia Uhorska a v ňom Slovenska bola brzdená a deformovaná národnostnou otázkou. Uhorsko bol mnohonárodnostný štát, jeho etnicky maďarské vládnuce elity v zápase s Habsburgovcami sa však pokúšali asimilovať početných Slovákov, Rumunov, Nemcov, Srbov a Rusínov. To viedlo nevyhnutne ku konfliktom. Slováci sa chceli vyprofilovať ako samostatný národ a v roku 1843 bol uzákonený slovenský jazyk Ľudovítom Štúrom. Výsledkom národného obrodenia bol vznik prvých slovenských gymnázií v Martine, Revúcej a Kláštore pod Znievom. Po 1. svetovej vojne, po rozpade Rakúsko-Uhorska, sa Slovensko spojilo s Českom a vytvorilo prvú Československú republiku. Prvým prezidentom sa stal Tomáš Garique Masaryk. Obdobie prvej republiky prinieslo rozvoj v hospodárstve, vzdelaní, kultúre. Počas 2. svetovej vojny bolo Československo rozdelené na tzv. Slovenský štát, ktorý patril do sféry Hitlerovho vplyvu a na protektorát Čechy a Morava.

V roku 1944 bolo vyhlásené v Banskej Bystrici Slovenské národné povstanie proti nemeckým fašistom. Vďaka tomuto činu sa celé Československo po vojne priradilo k víťazným štátom. V dôsledku rozdelenia povojnovej Európy sa Československo stáva súčasťou tzv. Východného bloku, k moci sa dostávajú komunisti. Koncom 60.-tych rokov sa do vedenia strany dostáva Alexader Dubček a v krajine nastáva po rokoch slobodnejší prístup k informáciám, kultúre. Toto obdobie je známe ako „Pražská jar“. Takýto trend nezodpovedal predstavám ostatných socialistických štátov na čele so Sovietskym Zväzom, následkom čoho bolo obsadenie Československa vojskami Varšavskej zmluvy dňa 21.augusta 1968.

Komunistický režim sa podarilo zvrhnúť pokojnou cestou v novembri roku 1989 počas tzv. nežnej revolúcie. V Československu sa ujala moci demokraticky zvolená vláda. Dňa 1. januára 1993 došlo k rozdeleniu Československa na 2 samostatné štáty – Slovenskú republiku (hlavné mesto Bratislava) a Českú republiku (hlavné mesto Praha). Slovensko sa stalo jedným z najrýchlejšie napredujúcich štátov v Európe a je členom takmer všetkých významných svetových organizácií (EÚ, NATO, OECD, WTO, V4).