Geografická poloha

Slovensko je vnútrozemský štát, ktorý sa nachádza v centrálnej Európe. Slovensko hraničí s Českom, Poľskom, Ukrajinou, Maďarskom a Rakúskom. Najdlhšiu hranicu 678 km, má s Maďarskom, najkratšiu 92 km s Ukrajinou. Slovensko zaberá časť karpatského oblúka, na juh od Karpát leží Panónska panva, pozdĺž Dunaja sa rozprestiera Podunajská nížina, na východe krajiny sa rozprestiera Východoslovenská nížina. Najsevernejší bod Slovenska sa nachádza pri Babej hore na Orave, najjužnejší bod pri Patinciach pri Komárne, najzápadnejší pri Záhorskej Vsi a najvýchodnejší bod Slovenska sa nachádza pri Novej Sedlici. Od Záhorskej Vsi po Novú Sedlicu má Slovensko 428 km. Výškové rozpätie Slovenska je od 94 m n.m. v Strede nad Bodrogom po 2655 m n.m. vysoký Gerlachovský štít vo Vysokých Tatrách.

Podnebie a počasie

Slovensko sa nachádza v severnom miernom pásme s pravidelným striedaním sa štyroch ročných období. Kontinentálne podnebie spôsobuje sucho, v lete horúčavy, v zime mrazy. Oceánsky vzduch prináša zrážky a zmierňuje teploty. Charakteristickým znakom podnebia v horských oblastiach sú inverzie, najmä v jarnom a jesennom období. Priemerná ročná teplota sa pohybuje od 5,5 C po 10 C. Najnižšia teplota na území Slovenskej republiky – 41 C, bola nameraná v Zvolenskej kotline, najvyššia teplota 39,8 C bola nameraná v Komárne.

Vodstvo

Geografická poloha Slovenskej republiky v strednej Európe má za následok, že cez naše územie preteká len jeden veľtok - Dunaj. Z jeho celkovej dĺžky 2 857 km je na území Slovenska 172 km dlhí úsek. S vybudovaním riečneho kanála Rýn-Mohan-Dunaj stúpol význam bratislavského prístavu. Vodné stavy našich riek závisia najmä od atmosférických zrážok. Bodrog má najvyšší vodný stav v marci, Váh v apríli a Dunaj ako alpská rieka v júni (v čase keď sa topí sneh v Alpách). Slovenské rieky patria zväčša do úmoria Čierneho mora. Vo Vysokých a Nízkych Tatrách sa nachádza množstvo horských jazier, plies, pričom mnohé z nich sú ľadovcového pôvodu. Najväčšie a najhlbšie jazero je Veľké Hincovo pleso vo Vysokých Tatrách s rozlohou 20 ha a hĺbkou 53 m, najvyššie položené je Modré pleso vo Vysokých Tatrách vo výške 2157 m n.m. Po 2. svetovej vojne bolo na území Slovenska vybudovaných niekoľko vodných nádrží, najviac – 19 na rieke Váh. Medzi najznámejšie patria Liptovská Mara, Oravská priehrada a Zemplínska Šírava. K týmto nádržiam pribudlo vodné dielo Gabčíkovo, ktoré zároveň začalo riadiť stav hladiny Dunaja.

Flora

Vďaka členitému reliéfu územia Slovenskej republiky, rôznym klimatickým podmienkam a nadmorskej výške sa na území Slovenska doposiaľ zistilo viac ako 3000 druhov rastlín, z ktorých mnohé sú vzácne endemity. Slovensko sa nachádza v pásme zmiešaných lesov. Lesy pokrývajú cca 40% územia Slovenskej republiky.

Živočístvo

Na Slovensku žije množstvo živočíchov rôznych druhov. Medzi najtypickejšie patria: zajac, jarabica, hraboš, diviak, srna, jastrab, ďateľ, veverica, medveď, rys, hlucháň, líška, jeleň, vlk, divá kačica, hus, bocian, žaby, rôzne druhy rýb, napr. kapor, pstruh, mrena atď. Medzi prísne chránené živočíchy patria napr. kamzík a svišť.

Jaskyne

Doteraz je na Slovensku objavených a registrovaných 1200 jaskýň, z ktorých 12 je prístupných pre verejnosť. Sprístupnené jaskyne sú: Jaskyňa Driny, Harmanecká jaskyňa, Bystrianska jaskyňa, Demänovská ľadová jaskyňa, Demänovská jaskyňa Slobody, Važecká jaskyňa, Belianska jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Gombasecká jaskyňa, jaskyňa Domica, Jasovská jaskyňa. V mnohých jaskyniach sa praktizuje speleoterapia.

Národné parky

Na Slovensku sa nachádza 9 národných parkov: Tatranský národný park, Pieninský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Slovenský raj, Národný park Malá Fatra, Národný park Muránska planina, Národný park Poloniny, Národný park Veľká Fatra, Národný park Slovenský kras.